Lesmi i poliami, èo stvoril nas vek,
V mysliach davnych pochovany je des,
Cez sedla hor, hmlistych Karpat hrebene,
Putuje v dia¾ nadej vzbudena dnes,
A stovky orlov, èo kruzia vo vysinach,
Jej vzdava poctu, ticha dostojnos vnich,
Aj tie uz znaju to, èo ini tusia len,
Ze vykriku predchadza nebadany vzdych,
A zutrap osidiel, hoc raz uz zronene,
Teraz sa prebudza apovstava spa,
Do vekov vryte runy slovanskych èias
Toho navrat teraz kazdy zna uvidie!
O, povstaò Fenix slovansky a le,
Nase duse zufaju zas teba uvidie,
A duby tisicroène v zivot preber nam zas,
Nech Perun vzkriesi nas èas...
Predlho èakal titan ukryty vnas,
Udy mu zoslably, hoc silny sa zda,
Reaze vsak pretrha, nech slovansky rod,
Utrapy otroctva nikdy viac nespozna
A synov nasich nikto viac uz nesputa,
Sa orly hrde oni budu sa nies
A veène posvatne v usiach ti bude znie:
"Ja nikdy nezradim svoj rod asvoju èes!"
O, povstal Fenix, kletu kridla rozprestrel,
Vtej chvili kazdy vedie lieta len chcel
Z tych dubov tisicroènych poèul si hlas:
Dnes Perun vzkriesil nas èas!
Paslo dievèa pavy v tom zelenom haji,
Prisli k nemu dva mladenci: "poï ty dievèa s nami!"
"Kebych s vami jela, kam bych pavy dala,
Pustim ich ja dolinami a ja pojdem s vami!"